Listopad 2016

Na plný úväzok

22. listopadu 2016 v 15:35 | madro. |  Osobné články
Ahojte kamaráti. Neviem či poznáte ten zvláštny pocit - pocit sebavyhorenia. Tak ten zažívam ja už niekoľký raz za strašideľne krátku dobu a vôbec sa mi to nepáči.
Človek ako taký si rád zvyká na stereotyp (vytvárame si tým určitú vlastnú zónu komfortu a bezpečia). No tu zrazu môže prísť chvíľka kedy si všimnete jednu starú pravdu: Deň čo deň je síce všetko rovnaké, no keď sa obzriete späť, zistíte že je všetko inak. Čo sa tým vlastne snažím povedať? Že som oslávil narodeniny, mám 22 rokov, ale mentálne sa stále cítim ako pubertiak. Nezvládam všetky tie dospelé povinnosti. Nezvládam byť zodpovedný a už vôbec nezvládam to všetko načasovanie a všetko čo som od mala sledoval na mojich rodičoch.
V poslednom čase som sa dostal na okraj dna môjho žitia. Nemôže za to nikto, môže za to len môj sebaklam aký som silný a ako toto nie je môj prípad. Nebudem písať o čo konkrétne ide, ale dám vám radu do života. Ak už si aj poviete že ste mladí, že si chcete užívať a chcete skúšať, určite si určité hranice. To čo sa zo začiatku zdá ako bežná záležitosť užívania si mladých ľudí môže skončiť ozajstnou katastrofou.
Verím, že väčšina z vás je slušne vychovaná a nemá vo svojom okolí podnety, ktoré by ich vedeli pokaziť. A buďte za to radi. Ja som to šťastie nemal a aj keď mám skvelých priateľov dostal som sa občas za hranicu sllušného správania a neraz som to oľutoval. Alkohol, cigarety, slabé drogy, hazard, party, chaty, ... toto všetko patrí k mladým ľuďom a ja nie som výnimkou.
Rozhodol som sa však. Možno práve tento blog bude pre mňa vykúpením a skúsim sa mu venovať v každom svojom voľne (aj keď ho už toľko nie je) a možno prídem na iné myšlienky ako si ďalej dehonestovať vlastnú mladosť. Nie, blog nebude fungovať na báze denného pridávania článkov, možno sa to tu niekedy nepohne ani mesiac ale rád by som opäť cítil to, čo som cítil na tomto blogu kedysi. A to je priateľstvo.